smiech
nedokážem plakať
plač
zabudol sa smiať
myšlienka precítenia unikla z duše
krvavej
v jednote dnešnej čiernej všeobecnosti
stráca sa človek pri človeku
a cit lásky to je dar
pach hnusu zloby necitnosti
z míkvej straty krás a veku
kde kráčal janko s jankou v diaľ
dnes v pokrivenom zrkadle
na prahu spomienok a ničoty
túli sa kumne panna nebeská
čierna ako uhoľ
vymodelovaná figúrka
bez očí a úst
pred sebou múr so spomienkami
všeobecná dravosť mŕtvej rieky
ani oni či vy sami
spomienky sa nespoja
zabudol som plač
zabudol som smiech
zabudol som slobodu
zabudol som život
čo teraz
Komentáre